Preskočiť na obsah

Daň z príjmov právnickej osoby

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Daň z príjmov právnickej osoby (1993 - 2003: daň z príjmov právnických osôb; iné názvy pozri nižšie) je na Slovensku popri dani z príjmov fyzickej osoby druhá súčasť dane z príjmov. Zdaňuje sa ňou zisk právnických osôb. Patrí medzi štátne dane, priame dane a dôchodkové dane.

Daň z príjmov právnických osôb od roku 2004 upravuje zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.

Daň sa od roku 2004 oficiálne volá daň z príjmov právnickej osoby[1] (skratka DPPO alebo daň z príjmov PO). V rokoch 1993 - 2003 sa oficiálne volala daň z príjmov právnických osôb[2]. V literatúre sa často vyskytuje názov daň z príjmu právnickej osoby či daň z príjmu právnických osôb, ktorý je však v rozpore s názvom používaným v (v staršom či súčasnom) zákone o dani z príjmov.

Staršie oficiálne názvy tejto dane boli:

  • v rokoch 1953 [najmä od roku 1990] - 1992 dôchodková daň (v užšom zmysle);
  • v rokoch 1927 - 1952: zvláštna daň zárobková[3][4] (variantné názvy: zvláštna zárobková daň[5][6], zvláštna daň výdelková[7]; od 2. polovice 20. storočia spätne "poopravene" označovaná ako osobitná zárobková daň[8]; česky zvláštní daň výdělková[9]).

Podrobnosti o týchto starších oficiálnych názvoch pozri v kapitole Dejiny.

Mimo práva alebo ako označenie obdobných zahraničných daní sa táto daň nazýva aj: daň z príjmov spoločností[10][11] [alebo korporácií[12]], daň z príjmov spoločnosti[13] [alebo korporácie[14]], daň z príjmu spoločností[15] [alebo korporácií[16]], daň z príjmu spoločnosti [alebo korporácie[17]], daň z dôchodkov spoločností[18] [alebo korporácií[8][18]], daň z dôchodku spoločností[19][20] [alebo korporácií[21]], dôchodková daň spoločností[22] [alebo korporácií[23]], daň zo zisku korporácií[24][23] [alebo korporácie[21]], daň zo ziskov korporácií[25][26] [alebo korporácie] , daň zo zisku spoločností[27] [alebo spoločnosti[28]], daň zo ziskov spoločností[29] [alebo spoločnosti[30]], korporátna daň (z príjmov/z príjmu)[11][31][32][33][34], korporátna daň zo zisku [alebo zo ziskov][35], korporačná daň[36][37][17], korporatívna daň[38], daň z korporácií[39], daň z korporácie[40], daň spoločností[41][23]. Namiesto slova korporácia môže byť vo všetkých vyššie uvedených prípadoch slovo združenie (napr. daň z príjmu združenia), pretože slovo združenie sa niekedy považuje za synonymum slova korporácia[17][42]. Nepresne sa daň z príjmov právnickej osoby označuje týmito názvami:

  • daň zo zisku [alebo zo ziskov][43][34] (Toto označenie je nepresné, lebo do pojmu daň zo zisku spadá aj podnikateľská časť dane z príjmov fyzickej osoby, živnostenská daň a podľa niektorých názorov aj daň z nehnuteľností[39][44] - porovnaj článok výnosová daň):
  • podniková daň z príjmov[45] [alebo z príjmu], daň z príjmov [alebo príjmu] podnikov a spoločností[46][17], daň z príjmov [alebo príjmu] podnikov[47] (Tieto názvy sú nepresné, lebo nie všetky podniky sú právnické osoby.)
  • firemná daň[32], firemná daň zo zisku[48] (Pojem "firemné dane", resp. "firemné dane zo zisku", často zahŕňa aj iné dane, resp. iné dane zo zisku, platené v danom štáte akýmikoľvek podnikmi, napr. zahŕňa aj živnostenskú daň.)

Vyššie uvedené názvy obsahujúce výraz "korpor-" (a niekedy aj názvy obsahujúce slovo spoločnosť) sú obyčajne najčastejšie myslené ako ekvivalent anglického názvu corporation tax, corporate tax či corporate income tax (skratka CIT) a/alebo nemeckého názvu Körperschaftsteuer.

Daňovník

[upraviť | upraviť zdroj]

Daňovníkom tejto dane je:[49]

  • právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia; miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa vytvárajú alebo prijímajú zásadné riadiace rozhodnutia a obchodné rozhodnutia pre právnickú osobu ako celok, aj ak adresa tohto miesta nie je zapísaná v obchodnom registri.
  • právnická osoba (prípadne spadajúca aj pod predchádzajúcu odrážku), ktorá sa v dôsledku uplatnenia medzinárodnej zmluvy považuje za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou v inom zmluvnom štáte.

Špeciálnyn prípadom sú verejné obchodné spoločnosti a komanditné spoločnosti: Základ dane (teda zisk - pozri nižšie) verejnej obchodnej spoločnosti a časť základu dane komanditnej spoločnosti prináležiaca komplementárom sa zdaňuje ako súčasť dane z príjmov fyzickej osoby (rozdelí sa medzi jednotlivých spoločníkov resp. komplementárov), hoci sa verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť na Slovensku v súčasnosti inak väčšinou považujú za právnické osoby.[50][51][52]

Predmet dane

[upraviť | upraviť zdroj]

Formálne sú v zákone o dani z príjmov ako predmet tejto dane označené príjmy (resp. výnosy) daňovníka[53]. Fakticky (t.j. podľa celkového obsahu textu zákona o dani z príjmov i podľa daňovej teórie) je však predmetom tejto dane to, čo tvorí aj základ tejto dane, t. j. rozdiel medzi všetkými príjmami a výdavkami relevantnými pre daň z príjmov. Tento rozdiel sa odborne nazýva dôchodok (nepresne: "príjem"; angl. taxable income; nem. Einkommen) a pri tejto konkrétnej dani spravidla zodpovedá účtovnému zisku (t. j. rozdielu medzi účtovnými výnosmi a účtovnými nákladmi) mierne upravenému na daňové účely. Daňou z príjmov právnickej osoby sa teda zdaňuje dôchodok (t.j. spravidla zisk) právnickej osoby, nie príjmy právnickej osoby.

Príjmy daňovníka

[upraviť | upraviť zdroj]

Dani v zmysle zákona o dani z príjmov polieha každý "príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka", pričom príjem je definovaný ako "peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia".[54]

V § 12 zákona o dani z príjmov je upresnené, ktoré príjmy nie sú predmetom zdanenia, najmä vo vzťahu k určitým typom daňovníkov. Najdôležitejšie tam uvedené príjmy, ktoré nie sú predmetom zdanenia, sú príjmy získané darovaním a podiely na zisku (napr. dividendy), okrem podielov na zisku plynúcich od podnikov z tzv. nespolupracujúcich štátov (definovaných v § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov).[55]

V § 13 zákona o dani z príjmov sú uvedené príjmy, ktoré sú oslobodené od dane.[56]

Príjem neoslobodený od dane a nevylúčený z predmetu dane sa nazýva zdaniteľný príjem.[57]

Základ dane

[upraviť | upraviť zdroj]

Základom dane je zisk (presnejšie: výsledok hospodárenia) z účtovníctva právnickej osoby, ktorý je upravený o určité tzv. odpočítateľné a pripočítateľné položky. Tieto položky sú jednak určité položky, ktoré sa majú odobrať od účtovného zisku či k nemu pridať, a jednak položky vznikajúce nepriamo ako dôsledok použitia určitých konkrétnych postupov oceňovania či odpisovania, ktoré zákon o dani z príjmov predpisuje trochu inak než účtovné predpisy.[58][59]

U daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie tzv. daňovú evidenciu, je základom dane nie zisk v pravom slova zmysle (teda rozdiel medzi výnosmi a nákladmi), ale len rozdiel medzi príjmami a výdavkami.[60]

Sadzba dane

[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 2017

[upraviť | upraviť zdroj]

Základná sadzba dane z príjmov právnickej osoby je od roku 2017 21 %. Výnimky z tejto sadzby sú:

  • Pre daňovníka, ktorého zdaniteľné príjmy nepresahujú určitú výšku (konkrétne: v roku 2024: 60 000 eur, v rokoch 2021 - 2023: 49 790 eur, v roku 2020: 100 000 eur) je sadzba znížená na 15 %[61]; od roku 2025 má byť táto sadzba znížená na 10 % a príslušná hranica zdaniteľných príjmov má byť zvýšená na 100 000 eur[62]. Do roku 2019 táto znížená sadzba vôbec neexistovala[63].
  • Od roku 2025 má pribudnúť pre daňovníka, ktorého zdaniteľné príjmy presahujú 1 milión eur, zvýšená sadzba vo výške 22 %.[62]
  • Pre podiely na zisku (napr. dividendy) plynúce od podnikov z tzv. nespolupracujúcich štátov (definovaných v § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov) je sadzba zvýšená na 35 %.[64]

V prípade tzv. dane vyberanej zrážkou (ktorá je mimochodom platná spoločne pre daň z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov právnických osôb) sa najmä na úroky, výhry a výnosy z majetku v podielových fondoch vzťahuje sadzba vo výške 19 % (resp. 35 % v prípade daňovníkov z tzv. nespolupracujúcich štátov). Ďalšia sadzba dane vyberanej zrážkou uvedená v zákone, 10 % (do roku 2023: 7 %, na rok 2025 sa plánuje znova: 7 %; v prípade daňovníkov z tzv. nespolupracujúcich štátov je sadzba 35 %), pre právnické osoby prakticky odpadá, keďže sa týka podielov na zisku (dividend) plynúcich od podnikov zo Slovenska alebo z iných než nespolupracujúcich štátov a tie sú (porov. vyššie kapitolu Predmet dane) pri právnických osobách nezdanené.[65][66][67]

V rokoch 2004 - 2016

[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 2004 - 2016 existovala len jedna sadzba dane z príjmov právnickej osoby, a to vo výške najprv (v rokoch 2004 - 2012) vo výške 19 %, potom (v roku 2013) vo výške 23 % a nakoniec (v rokoch 2014 - 2016) vo výške 22 %.[68]

Pre tzv. daň vyberanú zrážkou existovala po celý čas (2004 - 2016) len jedna sadzba vo výške 19 % (resp. od roku 2014 aj sadzba 35 % v prípade daňovníkov z tzv. nespolupracujúcich [vtedajší názov: nezmluvných] štátov).[69]

Jednotná sadzba 19 % na bežnú daň i daň vyberanú zrážkou v rokoch 2004 - 2012 vyplývala z politiky tzv. rovnej dane vtedy zavedenej na Slovensku.

V rokoch 2000 - 2003

[upraviť | upraviť zdroj]

Základná sadzba dane z príjmov právnickej osoby bola v rokoch 2000-2001 29 % a v rokoch 2002-2003 25 %. Výnimky z tejto sadzby boli:

  • Pre daňovníka činného v poľnohospodárskej výrobe bola sadzba 15 %.
  • Pre daňovníka zamestnávajúceho určitý počet postihnutých bola sadzba 18 %.[70]

Pre tzv. daň vyberanú zrážkou existovala viacero sadzieb pre jednotlivé typy príjmov: 1 % (pre neslovenských daňovníkov z nájomného pri dojednaní práva o kúpe prenajatej veci), 10 % (napr. z výnosov určitých obecných dlhopisov), 15 % (napr. z podielov na zisku a úrokov), 20 % (napr. z výhier) a 25 % (z podielov na zisku tichého spoločníka, z podielov vyplácaných v súvislosti so zánikom účasti či celého podniku a z určitých príjmov neslovenských daňovníkov).[71]

V rokoch 1993 - 1999

[upraviť | upraviť zdroj]

Existovala jediná sadzba dane z príjmov právnickej osoby, ktorá bola v roku 1993 45 % a v rokoch 1994 - 1999 40 %.[72]

Pre tzv. daň vyberanú zrážkou existovalo viacero sadzieb pre jednotlivé typy príjmov: 1 % (pre neslovenských daňovníkov z nájomného pri dojednaní práva o kúpe prenajatej veci), 10 % (z výnosov určitých obecných dlhopisov), 15 % (napr. z podielov na zisku a úrokov), 20 % (napr. z výhier) a 25 % (z podielov na zisku tichého spoločníka, z podielov vyplácaných v súvislosti so zánikom účasti či celého podniku a z určitých príjmov neslovenských daňovníkov). V roku 1993 neexistovala vyššia uvedená 10 % sadzba na obecné dlhopisy, a podiely na zisku spadali pod 25 % sadzbu (namiesto 15 % sadzby).[73][74]

Minimálna daň (daňová licencia) právnickej osoby

[upraviť | upraviť zdroj]

Počas zdaňovacích období 2014 - 2017 a znova od zdaňovacieho obdobia 2024 existuje minimálna čiastka dane pre právnické osoby. Od roku 2024 sa táto minimálna čiastka dane v zákone nazýva "minimálna daň právnickej osoby" a jej výška závisí od výšky zdaniteľných príjmov (výnosov) daňovníka; v rokoch 2014 - 2017 sa nazývala "daňová licencia právnickej osoby" a jej výška závisela od typu podniku a od veľkosti obratu podniku.[75][76]

1927 – 1952

[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1927 do roku 1952 (de facto čiastočne okrem druhej svetovej vojny - porov. nižšie odsek o druhej svetovej vojne) platila v celom Česko-Slovensku daňová sústava dosť podobná rakúskej daňovej sústave zo začiatku 20. storočia (ktorá nie je zhodná so súčasnou rakúskou daňovou sústavou - porov. nižšie odsek o druhej svetovej vojne). Namiesto dnešnej dane z príjmov právnickej osoby v Česko-Slovensku existovala daň nazývaná zvláštna daň zárobková (resp. zvláštna zárobková daň; po česky zvláštní daň výdělková). Jej daňovníkmi boli (v terminológii vtedajšieho zákona) "podniky povinné verejne účtovať" (t. j. napr. akciové spoločnosti a banky) a spoločnosti s ručením obmedzeným; celkovo to boli teda fakticky zhruba tie isté subjekty ako tie, ktoré dnes platia daň z príjmov právnickej osoby. Zvláštna zárobková daň sa platila z (mierne upraveného) "súvahového prebytku", čiže z (mierne upraveného) účtovného zisku. Okrem toho pre právnické (i fyzické) osoby, existovali samostatné dane nazývané daň z dividend a rentová daň. Rentová daň (pred rokom 1927 niekedy mätúco nazývaná aj dôchodková daň) sa platila napr. z úrokov, z kupónov, z výživného a z rôznych (iných) rent. Bývalá daň z dividend a rentová daň sú v dnešnom slovenskom práve integrované v dani z príjmov (právnickej i fyzickej osoby), väčšinou ako tzv. daň vyberaná zrážkou.[77][78][79]

Počas druhej svetovej vojny na Slovensku naďalej platila česko-slovenská daňová sústava z roku 1927, zatiaľ čo v Protektoráte Čechy a Morava postupne preberali daňovú sústavu v tom čase platnú v Nemecku a od roku 1938 (teda od anšlusu) aj v Rakúsku. V rámci tohto postupného preberania nemeckej daňovej sústavy bola pred koncom vojny, v roku 1944, okrem iného zavedená nemecká Körperschaftsteuer (vo vtedajšej češtine korporační daň, čiže korporačná daň), ktorá zhruba zodpovedala dnešnej dani z príjmov právnickej osoby. Po druhej svetovej vojne v Česku znova platilo predvojnové česko-slovenské daňové právo (zatiaľ čo Rakúsko si nemeckú sústavu daní z príjmov v podstate ponechalo dodnes).[79][80][81][82]

1953 – 1992

[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1953 – 1992 existovalo namiesto dnešnej dane z príjmov právnickej osoby viacero daní (resp. vo vtedajšej terminológii: odvodov a daní), ktoré jej boli podobné. Konkrétne to boli odvody do rozpočtu (platené štátom vlastnenými podnikmi), poľnohospodárska daň (platená poľnohospodárskymi družstvami a podnikmi, individuálnymi poľnohospodármi a akýmikoľvek užívateľmi pozemkov), dôchodková daň (platená ostatnými podnikmi) a prechodne aj tzv. podnikové dane. Uvedené dane sa od dnešnej dane z príjmov právnickej osoby odlišovali, popri rôznych iných parametroch, najmä v tom, že sa platili nielen zo zisku, ale aj z iných základov dane:

Odvody a tzv. podnikové dane

[upraviť | upraviť zdroj]

Organizácie (t. j. väčšinou podniky) vlastnené štátom (čo bola do roku 1989 veľká väčšina podnikov) platili "dane" nazývané odvody, presnejšie: odvody do štátneho rozpočtu a/alebo do rozpočtov národných výborov. Tieto odvody sa v tej dobe formálne nepovažovali za dane, pretože sa rozlišovali odvody a dane - odvody fakticky platil štát sám sebe (lebo podniky vlastnené štátom sú vlastne to isté ako štát), zatiaľ čo dane platili všetky ostatné subjekty. Na rozdiel od dnešnej dane z príjmov právnickej osoby sa odvody neplatili len zo zisku (resp. istý čas sa vôbec neplatili zo zisku), ale paralelne aj z rôznych iných základov dane. Konkrétne: V rokoch 1953 - 1966 boli hlavnými odvodmi odvod zo zisku (iný dobový názov: odvod zisku), odvod odpisov a odvod "čiastky vyplývajúcej z plánovaného zníženia vlastných obežných prostriedkov". Názvy bez predložky "z" (napr. názov odvod zisku) síce znamenali to isté ako názvy s predložkou "z" (napr. názov odvod zo zisku), ale boli snahou o lepšie vyjadrenie faktu, že sadzba daného odvodu bola veľmi vysoká, t .j. podnik vlastne odvádzal skoro celú danú veličinu (napr. skoro celý zisk) štátu a mohol si ponechať len jej malú časť. V rokoch 1967 – 1971 boli hlavnými odvodmi odvod z hrubého dôchodku (hrubý dôchodok boli v podstate všetky výnosy mínus náklady na materiál), odvod zo základných prostriedkov (základné prostriedky bol v podstate neobežný majetok) a zásob, stabilizačný odvod (platil sa z časti objemu miezd a z ročného prírastku počtu pracovníkov), odvod z odpisov a "odvod za odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe". Niektoré podniky platili namiesto odvodu z hrubého dôchodku odvod nazývaný odvod zo zisku, ktorý sa platil sčasti zo zisku (vtedy definovaného ako hrubý dôchodok mínus mzdy) a sčasti zo "všetkých výplat z fondu pracujúcich" (čiže v podstate zo všetkých výplat miezd). V roku 1969 sa platil ako doplnok k spomínanému odvodu z hrubého dôchodku alebo zo zisku ešte ďalší odvod takisto nazvaný odvod zo zisku (aj tento bol definovaný ako hrubý dôchodok mínus mzdy) a odvod nazvaný odvod z prírastku miezd. V rokoch 1970 boli odvody z predchádzajúcej vety nahradené daňami v zákonoch nazvanými podnikové dane, ktorými boli konkrétne daň zo zisku (t. j. z účtovného zisku), daň z objemu miezd a daň z majetku. Podnikové dane ale boli už od roku 1972 ako neúspešný experiment zrušené, resp. lepšie povedané transformované na odvody. V rokoch 1972 – 1992 existovali nasledujúce hlavné odvody: odvod zo zisku (t. j. z účtovného zisku; fakticky nahradil dovtedajšiu podnikovú daň zo zisku), odvod z voľného zostatku zisku (len pre niektoré podniky, a to len do roku 1989), odvody z objemu miezd (uvádzané v zákonoch pod rôznymi názvami), odvod z odpisov, odvod za odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe a do roku 1983 aj odvod z majetku. V teoretických textoch sa odvody, ktoré boli v zákonoch označované ako odvody zo zisku (či z voľného zostatku zisku), označovali ako priame odvody zo zisku; odvody z miezd a z "fondov" (t. j. napríklad z majetku) sa označovali ako nepriame odvody zo zisku; a priame a nepriame odvody zo zisku sa spolu označovali ako odvody zo zisku (v širšom zmysle).[83][84][85][86][39]

Poľnohospodárska daň

[upraviť | upraviť zdroj]

Daň nazývaná poľnohospodárska daň existovala v rokoch 1948 – 1992 a primárne sa vzťahovala na poľnohospodárske družstvá (jednotné roľnícke družstvá – skratka JRD) a fyzické osoby. V slovenčine sa táto daň najprv do roku 1966 volala pôdohospodárska daň (resp. pred rokom 1953, či vo vzťahu k obdobiu pred rokom 1953, je niekedy označovaná ako roľnícka daň[87]) a až od roku 1967 sa volala poľnohospodárska daň, v češtine sa ale po celý čas (1948 - 1992) volala len zemědělská daň. Spočiatku sa táto daň vzťahovala len na fyzické osoby, od roku 1953 aj na JRD, od roku 1967 aj na tzv. štátne majetky, od roku 1975 aj na niektoré ďalšie pôdohospodárske podniky a v roku 1992 aj na poľnohospodárske obchodné spoločnosti; pre úplnosť treba k fyzickým osobám dodať, že členovia JRD (na rozdiel od JRD ako celku) boli od roku 1960 od tejto dane viac-menej oslobodení. V rokoch 1948 – 1952 sa touto daňou zdaňoval súčin veľkosti pozemku a "výťažku" pozemku. V rokoch 1953 – 1959 sa zdaňoval súčin veľkosti pozemku a vládou stanovenej priemernej normy výnosnosti daného typu pozemku. V rokoch 1960 - 1966 sa pri fyzických osobách zdaňoval súčin z predchádzajúcej vety, ale pri JRD sa zdaňovali v podstate príjmy znížené o prídely do tzv. nedeliteľného fondu družstva. V rokoch 1967 – 1974 sa poľnohospodárska daň delila na dve časti – (1) prvá časť bola tzv. daň z dôchodkov, ktorá zdaňovala u JRD a štátnych majetkov hrubý dôchodok (porov. vyššie) znížený o prídely niektorým fondom družstva a u fyzických osôb zdaňovala súčin veľkosti pozemku a vládou stanovenej priemernej normy výnosnosti daného typu pozemku; (2) druhá časť bola tzv. daň z pozemkov, ktorou sa zdaňovala veľkosť pozemku ľubovoľnej právnickej či fyzickej osoby. V rokoch 1975 – 1992 sa daň delila na tieto časti: (1) prvá časť bola tzv. daň zo zisku (nie je zhodná s rovnomennou vyššie spomínanou podnikovou daňou z roku 1970 ani s rovnomennou nižšie spomínanou časťou dôchodkovej dane), ktorá zdaňovala u družstiev, štátnych majetkov a podobných podnikov účtovný zisk; (2) druhá časť bola tzv. daň z miezd a odmien (prechodne neexistujúca v rokoch 1980 – 1988), ktorá zdaňovala u tých istých podnikov rôzne mzdové ukazovatele (resp. od roku 1989 pod názvom "daň z objemu miezd" zdaňovala už len objem miezd); (3) tretia časť bola tzv. daň z príjmov občanov z poľnohospodárskej výroby (existujúca len do roku 1990), ktorá zdaňovala súčin veľkosti pozemku a vládou stanovenej priemernej normy výnosnosti daného typu pozemku (resp. v roku 1989 zdaňovala peňažné príjmy); a (4) štvrtá časť bola vyššie už spomínaná daň z pozemkov. Poľnohospodárska daň teda, ako vidno, zodpovedala (od roku 1953 do roku 1990) sčasti dnešnej dani z príjmov právnickej osoby (týka sa zdanenia dôchodku poľnohospodárskych podnikov a nepriamo aj zdanenia miezd), sčasti dnešnej dani z príjmov fyzickej osoby (týka sa zdanenia príjmov občanov z poľnohospodárskej výroby) a sčasti dnešnej dani z nehnuteľností (týka sa dane z pozemkov).[88][86]

Dôchodková daň

[upraviť | upraviť zdroj]

Všetky podniky, ktoré neplatili vyššie spomínané odvody ani vyššie spomínanú poľnohospodársku daň (t. j. za socializmu najmä nepoľnohospodárske družstvá a zhruba od roku 1991 väčšina všetkých podnikov), platili v rokoch 1953 – 1992 daň nazývanú dôchodková daň (po česky důchodová daň). Staršie názvy tejto dane boli: do roku 1966 dôchodková daň družstiev a iných organizácií a v rokoch 1967 a 1968 dôchodková daň družstevných a iných organizácií. Táto daň sa najprv v rokoch 1953 – 1966 platila z (účtovného) zisku, potom v rokoch 1967 – 1970 u niektorých podnikov zo zisku (resp. do roku 1968 z hrubého dôchodku) a u niektorých podnikov sčasti zo zisku a sčasti z nákladov na mzdy. V rokoch 1971 – 1982 sa daň delila na dve časti – (1) jedna časť sa nazývala (dôchodková) daň zo zisku (nie je zhodná s rovnomennou podnikovou daňou z roku 1970 či s rovnomennou časťou poľnohospodárskej dane) a platila sa u niektorých podnikov zo zisku a u niektorých podnikov sčasti zo zisku a sčasti z nákladov na mzdy; (2) druhá časť dôchodkovej dane sa volala (dôchodková) daň z objemu miezd (nie je zhodná s rovnomennou častou poľnohospodárskej dane) a platila sa buď z celkového objemu miezd alebo z individuálnych miezd. V rokoch 1983 – 1992 sa dôchodková daň platila len zo zisku a vyššie spomínané dovtedajšie platby z miezd boli začlenené najprv do tzv. príspevku na sociálne zabezpečenia (tento existoval už od roku 1953 paralelne s viacerými daniami a odvodmi) a potom, od roku 1990, boli vyčlenené do samostatnej dane nazývanej daň z objemu miezd. Ako vidno, dôchodková daň sa zo všetkých daní a odvodov z obdobia 1953 – 1992 svojou podstatou (a vlastne aj názvom) najviac podobala dnešnej dani z príjmov právnickej osoby, ale na rozdiel od dnešnej dane z príjmov právnickej osoby sa platila nielen zo zisku, ale niekedy sčasti aj z miezd, a nevzťahovala sa na všetky právnické osoby. [89][86][39]

Od roku 1993

[upraviť | upraviť zdroj]

S účinnosťou od januára 1993 (čiastočne už od roku 1992) bola na Slovensku (a v Česku) zavedená nová daň nazvaná daň z príjmov právnických osôb, ktorá bola neskôr na Slovensku premenovaná na daň z príjmov právnickej osoby. Táto nová daň bola náhradou za tieto vyššie spomínané dovtedajšie dane: dôchodková daň, daň z objemu miezd (do roku 1989 súčasť dôchodkovej dane), časť poľnohospodárskej dane (konkrétne daň zo zisku a daň z objemu miezd a odmien) a časť tzv. odvodov do rozpočtu (konkrétne odvod zo zisku a odvod z objemu miezd). Z uvedených bývalých daní bola daň z príjmov právnických osôb svojou podstatou najviac podobná dôchodkovej dani.

Podoba dane z príjmov právnickej osoby sa od roku 1993 dodnes menila len málo, menili sa najmä sadzby dane (porov. vyššie uvedenú kapitolu o sadzbách dane), ostatné zmeny neboli zásadného charakteru. Daňou sa postupne zaoberali tieto zákony: v rokoch 1993 (1992) - 1999 zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov, v rokoch 2000 - 2003 zákon č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov, a od roku 2004 zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.

  1. zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov
  2. zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov, zákon č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov
  3. zákon č. 76/1927 Sb. o přímých daních. (časť textu zákona je slovenčine) - napr. § 83 [1]
  4. BRIŠKA, R. Národné hospodárstvo – Teória a politika – Kniha II. Národohospodárska politika. Bratislava. 1943. S. 566
  5. NIKOLAU, S. et al. Československá vlastiveda pre najvyššiu triedu stredných škôl a pre III. ročník učiteľských ústavov. Praha: Profesorské nakladatateľstvo a kníhkupectvo, 1937. S. 133
  6. Daňová reforma a pracujúci ľud. Bratislava: Pravda, 1927. S. 38
  7. Veci daňové a finančné. In: Hospodárske rozhľady časopis Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave. č. 8-9 1927. S. 344
  8. a b JANKOVSKÁ, A. et al. Finančný slovník výkladový. Bratislava: Iura edition, 2012, S. 487
  9. zákon č. 76/1927 Sb. o přímých daních.
  10. JANKOVSKÁ, A. et al. Finančný slovník výkladový. Bratislava: Iura edition, 2012. S. 66
  11. a b HUŇADY, J., IŠTOK, M. Daňový systém. Banská Bystrica: Belianum, 2020. S. 20
  12. MAJCHER, M. et al. Financie podnikateľskej sféry - teória, politika a prax. Bratislava: Eurounion, 1998. S. 187
  13. CHOVANCOVÁ, B. et al. Investičné a hypotekárne bankovníctvo. Bratislava: Iura edition, 2008. S. 94
  14. HUSÁR, J. et al. Input-output analýza a systém národných účtov. Bratislava: Ekonóm, 2007. S. 94, 98, 99
  15. GRÚŇ, L. Dane včera, dnes a zajtra. Bratislava: Eurounion, 2001. S. 108
  16. ŠLOSÁR, R. et al. Národné hospodárstvo pre 4. ročník obchodných akadémií. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1995. S. 56
  17. a b c d ŠTEFAŇÁKOVÁ, J., GAŠOVÁ, Z. Fachtext - Terminus - Übersetzung.... Banská Bystrica: Belianum, 2015. S. 116
  18. a b GROHMANN, S. et al. Všeobecná ekonomická teória. Bratislava: Vysoká škola ekonomická, 1991. S. 105, 106
  19. HEČKOVÁ, J. et al. Hospodárska politika. Košice: Equilibria, 2014, S. 78
  20. LISÝ, J. et al. Ekonómia. Bratislava: Iura edition, 2011. S. 511
  21. a b TRUP, L., TALLOVÁ, E. Španielsko-slovenský slovník. Bratislava: Kniha - Spoločník, 2007. S. 639
  22. KOLENKA, I., HAJDÚCHOVÁ, I. Financovanie podniku II. Zvolen: Technická univerzita, 2003. S. 101
  23. a b c HARUMOVÁ, A., KUBÁTOVÁ, K. Dane podnikateľských subjektov. Žilina: Poradca podnikateľa, 2006. S. 120
  24. SAMUELSON, P. A. et al. Ekonómia. Bratislava: Elita, 2000. S. 74, 113, 308, 769
  25. daň zo ziskov korporácií. In: DADO, M. Slovník politickej ekonómie. Bratislava: Vyd. SAV. 1966. S. 87
  26. HONTYOVÁ, K. Štátny rozpočet mena a medzinárodné ekonomické vzťahy. Bratislava: Iura edition, 2005, S. 25
  27. IŠA, J. et al. Národné hospodárstvo. Bratislava: Slovenská technická univerzita, 1995. S. 194
  28. PAŠKOVÁ, H. Glosár k učebnici English for business studies. Bratislava: Ekonóm. 2005. S. 52
  29. RIABININ, O. Politická ekonómia kapitalizmu.... Bratislava: Príroda, 1969. S. 142
  30. SVOBODOVÁ, H. Mastering business English - learner's dictionary - English-Slovak and Slovak-English dictionary. Bratislava: Ekonóm, 1999. S. 27
  31. SITA. Korporátna daň sa od Nového roka znižuje. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 2014-01-01. Dostupné online [cit. 2024-09-27]. ISSN 1336-2674.
  32. a b Mýty a fakty o daňovo-odvodovom zaťažení na Slovensku (kapitola 3) [online]. polemag.sk, 2020-08-11, [cit. 2024-09-27]. Dostupné online.
  33. Daň z príjmu sa firmám zníži. Veľmi im to nepomôže. In: Príručka podnikateľa S. 3 (súčasť novín Hospodárske noviny. 2016, 22(242))
  34. a b HORVÁTH, Eman. Slovník 7S - Slovník Správnych, Správnejších a neSprávnych Slov a Slovných Spojení [online]. kovania.eu, [cit. 2024-09-27]. Dostupné online. (Poznámka: Tvrdenie, že výraz korporátny je nesprávny výraz pre podnikový, nie je správne. Slovo korporátny neznamená presne to isté ako slovo podnikový, a výraz korporátny akceptuje aj JÚ ĽŠ - porov. v článku korporácia.)
  35. Podnikateľské prostredie na Slovensku 2004 - biela kniha malých a stredných podnikov. Bratislava: Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, 2004. S. 34.
  36. VADOVIČ. V. Daňová politika nového štátu. In: Hospodárske rozhľady- časopis Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave. č. 1. 1945. S. 32
  37. LÉNÁRTOVÁ, G. et al. Medzinárodné zdanenie. Bratislava: Ekonóm, 2003. S. 24, 25
  38. JARINKOVIČOVÁ, V. Nad pripravovanou daňovou reformou. In: Dane a účtovníctvo v praxi. 2003, 8(7), S. 3.
  39. a b c d daň ze zisku. In: Encyklopedie zahraničního obchodu. 2. vyd. Praha: SNTL a Alfa. 1986. S. 99
  40. daň zo zisku. In: ŠÍBL, D. et al. Veľká ekonomická encyklopédia. Bratislava: Sprint. 2002. S. 152
  41. MAJCHER, M. Financie podnikateľskej sféry a burzovníctva. Bratislava: Vysoká škola ekonomická, 1990. S. 157
  42. Körperschaft. In: BÜRGER, Josef, a kol. Německo-český hospodářský slovník. 1. vyd. Plzeň : Fraus, 1997. 823 s. ISBN 80-85784-28-9. S. 327.
  43. Dánske kráľovstvo - Sprievodca ako založiť firmu a vykonávať remeselnú živnosť v Európskej únii. 2009 [online]. sbagency.sk, [cit. 2024-09-27]. Dostupné online. S. 14
  44. Ertragsbesteuerung [online]. wirtschaftslexikon.gabler.de, 2018-02-19, [cit. 2024-09-28]. Dostupné online.
  45. PAULEOVÁ, M., ROČEK, F. Španielsko-slovenský ekonomický slovník. Bratislava: Ekonóm, 2003. S. 152
  46. Financovanie, úverovanie a zdaňovanie súkromných roľníkov, agropodnikateľov a ostatných malých a stredných podnikateľov: príručka. Bratislava: Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, 1992. S. 87
  47. LAŠČIAK, A., BENŽA, M. Úvahy o ekonomike Slovenskej republiky. Bratislava: Stála konferencia slovenskej inteligencie Slovakia Plus, 1995, S. 29
  48. ČTK. Veľká väčšina firiem na Slovensku odviedla daň zo zisku do tisíc eur, ukázala analýza. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2017-10-03. Dostupné online [cit. 2024-09-28]. ISSN 1336-1996.
  49. § 2 písm. d) a e) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov
  50. § 6 ods. 1 písm. d), § 6 ods. 7 a 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
  51. Základ dane verejnej obchodnej spoločnosti [online]. podpora.financnasprava.sk, [cit. 2024-09-27]. Dostupné online.
  52. Základ dane komanditnej spoločnosti [online]. podpora.financnasprava.sk, [cit. 2024-09-27]. Dostupné online.
  53. § 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov
  54. § 2 písm. b) a c) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov
  55. § 12 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov
  56. § 13 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov
  57. § 2 písmeno h) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov
  58. § 14 a 17-29 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov
  59. [2]
  60. § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov
  61. § 15 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (rok 2004 a staršie znenia)
  62. a b REMOVČÍKOVÁ, Libuša. Konsolidačný balíček 2025: prehľad opatrení [online]. podnikajte.sk, 2024-09-17, [cit. 2024-09-22]. Dostupné online.
  63. § 15 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (staršie znenia)
  64. § 15 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov
  65. § 43 a § 12 ods. 7 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov
  66. VAŠIČKOVÁ, Jana. Sadzby dane z príjmov v roku 2024 [online]. podnikajte.sk, 2023-12-21, [cit. 2024-09-22]. Dostupné online.
  67. Zrážková daň: Za akých okolností je možné vybrať daň zrážkou? [online]. seyfor.com, [cit. 2024-09-22]. Dostupné online.
  68. § 15 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (staršie znenia)
  69. § 43 a § 12 ods. 7 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (staršie znenia)
  70. § 21 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov (znenia v rôznych časových obdobiach)
  71. § 36 a § 52 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov (znenia v rôznych časových obdobiach)
  72. § 21 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov (znenia v rôznych časových obdobiach)
  73. § 36 a (od roku 1994) § 40n zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov (znenia v rôznych časových obdobiach)
  74. § 86 zákona č. 511/1992 Zb. o o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (v znení platnom v roku 1993)
  75. § 46b zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (rôzne znenia v rokoch 2014 - 2024)
  76. Daňová licencia 2024: Minimálna daň sa po rokoch vrátila [online]. jaspis.sk, [cit. 2024-09-22]. Dostupné online.
  77. zákon č. 76/1927 Sb. o přímých daních. (časť textu je slovenčine) [3]
  78. 1000. Zpráva rozpočtového výboru o vládním návrhu zákona (tisk 706) o přímých daních. V Praze dne 29. dubna 1927 [4].Hlava III [5], Hlava II [6], prehľad vtedajšieho rakúskeho systému [7]
  79. a b BRIŠKA, R. Národné hospodárstvo – Teória a politika – Kniha II. Národohospodárska politika. Bratislava. 1943. S. 566 - 568
  80. VADOVIČ. V. Daňová politika nového štátu. In: Hospodárske rozhľady- časopis Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave. č. 1. 1945
  81. GIRÁŠEK, J. Daňovoprávne vzťahy v Československu. Bratislava: Obzor, 1981. S. 55
  82. Po pěti letech - 1939-1944 - k pátému výročí Protektorátu Čechy a Morava 15. března 1944. Praha: Orbis, 1944. S. 167
  83. vyhláška č. 5/1953 Sb., vyhláška č. 248/1954 Sb., vyhláška č. 260/1956 Sb., vyhláška č. 62/1958 Sb., vyhláška č. 123/1960 Sb., zákon č. 131/1968 Zb., zákon č. 83/1966 Zb., vládne nariadenie č. 100/1966 Zb., nariadenie vlády č. 14/1971, zákon č. 111/1971 Zb., zákon č. 161/1982, zákon č. 156/1989, nariadenie vlády č. 139/1971 Zb., nariadenie vlády č. 151/1975 Zb., nariadenie vlády č. 161/1980 Zb., nariadenie vlády č. 208/1989 Zb., nariadenie vlády č. 577/1990 Zb.
  84. zákon č. 133/1969 Zb., zákon č. 173/1969 Zb., zákon č. 178/1969
  85. HÁČIK, V et al. Základy socialistických financií. 2. vyd. Bratislava: Alfa. 1979. S. 140-149
  86. a b c SLOVINSKÝ, A., GIRÁŠEK, J. Československé finančné právo - osobitná časť. Bratislava: Rektorát Univerzity Komenského. 1969, S. 45-66, 142-147
  87. JAKOBY, J. Financie a úver - učebnica pre 3. ročník hospodárskych škôl štvorročných. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1960. S. 45
  88. zákon č. 49/1948 Zb., zákon č. 77/1952 Zb., zákon č. 50/1959 Zb., zákon č. 112/1966 Zb., zákon č. 103/1974 Zb., zákon č. 172/1988 Zb.
  89. zákon č. 75/1952 Zb., zákon č. 113/1966 Zb., zákon č. 159/1968 Zb., zákon č. 101/1970 Zb., zákon č. 120/1970 Zb., zákon č. 116/1970 Zb., zákon č. 113/1971 Zb., zákon č. 164/1982 Zb., zákon č. 157/1989 Zb.